Martina Holečková

Martina Holečková

členka Predsedníctva KDH

Odkiaľ pochádzate?
Pochádzam z malej obce Kozárovce, ležiacej na brehu Hrona pri Slovenskej bráne, ktorá je vstupnou bránou do regiónu Tekov.

Prečo ste sa pustili do politiky?
Pôsobenie v politike sa vyprofilovalo ako prirodzené vyústenie mojej občianskej a sociálnej angažovanosti v rodnej obci. Dlhé roky som sa venovala organizovaniu pomoci pre seniorov, deti z marginalizovaného prostredia, či rodiny v ťažkej životnej situácii. Moja celá politická činnosť sa vždy úzko spájala so službou ľuďom a som presvedčená, že práve vďaka verejnému pôsobeniu, mám možnosť meniť veci k lepšiemu.

Akej spoločensko-politickej téme sa chcete venovať v najbližšom období?
Súčasné spoločensko-politické dianie je ovplyvnené pandémiou. Tieto špecifické udalosti prinášajú nové podnety či problémy, ktoré už takmer rok ovplyvňujú náš život, a teda je to aj jedna z tém, ktorou momentálne žijem či už na úrovni obce, samosprávneho kraja, ale aj na celoslovenskej úrovni. V blízkej dobe bude zavedená povinná predškolská dochádzka. Je to oblasť ktorá prináša pozitívne zmeny, najmä pre deti z marginalizovaného prostredia, na druhej strane treba pamätať aj na zabezpečenie dostatočného počtu miest pre deti mladšie ako 5 rokov v materských školách. Z dlhodobého hľadiska, je pre mňa výzvou téma zabezpečenia diétneho stravovania pre deti v zariadeniach školského stravovania.

Čo Vás najviac vyrušuje v politike na Slovensku?
Všeobecne môžem povedať, že sú to nekoncepčné a nepremyslené rozhodnutia, ktorých sme svedkami aj v súčasnej dobe, keď sa zabúda na tých, ktorí potrebujú pomoc od spoločnosti, nakoľko sú už dnes v existenčnom ohrození, a to nie z vlastnej viny. Obrovským problémom je nedôveryhodnosť polície, prokuratúry a súdov. Dnes viac ako inokedy potrebujeme nanovo vybudovať dôveru v tieto inštitúcie.

Váš vzor politika?

Jedným z mojich politických vzorov je Robert Schuman, ktorý dokázal pre svoje vízie získať aj ďalších politikov a národy. Bol človekom s pevnými hodnotami a zásadami. V procese blahorečenia bolo o ňom povedané: „Schuman nám potvrdzuje, že ak chceme vstupovať do politiky, musíme byť ľuďmi silného presvedčenia. On si nenechal svoju vieru vo vrecku a nikdy by nerozhodol o niečom, čo bolo v rozpore s jeho kresťanskou vierou. Skôr sa snažil v otvorenej diskusii presvedčiť tých, ktorí s ním hovorili, o správnosti svojich myšlienok a projektov.“ Robert Schuman a jeho odkaz je pre dnešnú dobu viac než aktuálny.

Čo Vám, osobne, prinieslo obdobie pandémie?
Určite to je spomalenie. Dostala som priestor pozastaviť sa a dar tráviť viac času so svojimi najbližšími. Obdobie pandémie mi umožnilo objaviť silu komunity. Som nesmierne vďačná, že vďaka tejto dobe som spoznala mnoho ľudí, ktorí nezištne slúžia a pomáhajú iným ľuďom. Dokážeme sa zomknúť a spája nás silný pocit spolupatričnosti, toto sú hodnoty, ktoré sú základom pre silnú spoločnosť, ktorá nezabúda na tých najzraniteľnejších.

Ktorý objav Vás najviac fascinuje?


Poviem to trochu inak, fascinuje ma náš rodák a kňaz Jozef Murgaš a jeho zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu, ktoré sa stalo základným pilierom bezdrôtovej komunikácie.


Čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?
Keďže je voľného času pomenej, snažím sa ho využiť predovšetkým aktívne s mojou rodinou. Keď je možnosť, veľmi rada cestujem. V súčasnosti je to v rámci Slovenska.

Váš obľúbený spisovateľ / Kniha, ktorá vás zaujala
V poslednej dobe sú to najmä rozprávky. Takže sa teraz viac kamarátim s detskými autormi, ale pravidelne sa vraciam k dielam Paula Coehla alebo Carla Carretta.

Obľúbený film

Obávam sa, že svojou odpoveďou niekoho sklamem, ale nepozerám filmy, teda ak nerátam Tri oriešky pre Popolušku na Vianoce.

Obľúbená hudobná skupina
Všeobecne mám veľmi rada hudbu, asi ani neviem vybrať jednu skupinu či interpreta. Blízka je mi francúzska speváčku Zaz, či nigérijsko-britská interpretka Sade.

Obľúbené jedlo

Najlepšie jedlo je hocičo od maminy.

Úsmevná príhoda z detstva
Detstvo sa mi spája predovšetkým s časom stráveným u starých rodičov. Dodnes si zakaždým, keď niekde vidím tvaroh, spomeniem na starkú. Nikdy som neobľubovala žiadne jedlo s tvarohom a moja stará mama sa ma za každú cenu snažila presvedčiť, že tvaroh je veľmi zdravý. Tajne ho pridávala do rôznych jedál a keď som to náhodou zjedla, poznamenala: Vidíš aké to bolo dobré a bol tam tvaroh!