Milí priatelia,
v sychravých a studených januárových dňoch 2012 sme opustili Európu. Aklimatizáciu tepla si zabezpečujeme na rovníkových ostrovoch – v Seychelskej republike. Tu nás zastihol pozdravný list slovenského veľvyslanca pre túto republiku so sídlom v Nairobi v Keni p. Michala Mlynára s prianím úspešnej misie „Ostrov – Vrbové – Madagaskar 2012“ po stopách Mórica Beňovského.
S poďakovaním pánovi veľvyslancovi smerujeme ďalej na juh. Náš cieľ je už jasný - Madagaskar a to jeho severné oblasti. Ako prvý dotyk s ním je ostrov Nosy Be. Pekné pláže, kráterové jazerá, prírodné rezervácie, prvé stretnutia s lemurmi, volavkami a chameleónom, jedinečné stromy baobaby a aj prvé stretnutia s miestnymi obyvateľmi.
Zo severu Madagaskaru sa presúvame ešte severnejšie do oblasti Antsiranana – Diego Suarez. Krásy a útulný trh, prístav, koloniálne stavby, prekrásne lagúny, Homola cukru, pláže Indického oceánu. Teplota v tieni je každý deň rovnaká 29.0 C, ale začína pršať. A my sa presúvame smerom na juh k našim expedičným cieľom. Zo severu na juh cez oceán okolo pobrežia Madagaskaru plávame cez Sambavu, Antalahu medzi Ambohitralanana a Cap Est. Toto bol hlavný obchodný, bojový a životný priestor Mórica Matúša Michala Františka Serafína Augusta Beňovského, narodeného 20.09.1746 vo Vrbovom a zomrelého 23.05.1786 v Agoncy osada Mauritánia. Tu skončil životný príbeh slovenského dobrodruha, cestovateľa, objaviteľa, kolonizátora, spisovateľa, plukovníka francúzskej armády, veliteľa poľskej armády, rakúskeho vojska a prvého kráľa zjednoteného Madagaskaru. Móric Beňovský bol prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín /Uhorsko, Rakúsko, Poľsko, Francúzsko, USA, Anglicko, Madagaskar/, za kráľa Madagaskaru bol zvolený v roku 1776 miestnymi kmeňovými náčelníkmi. Tak, podarilo sa nám to. Základný cieľ máme splnený. Slovenská zástava, zástava mesta Vrbové a zástava Trnavskej župy vejú na Cap Est – najvýchodnejšom výbežku Madagaskaru, na miestach Beňovského Mauritánie.
Tu si spomenieme aj na dve expedície Ľuboša Antolíka z Ostrova, ktorý zdokumentoval Beňovského cesty na Madagaskare. Naša expedícia je teda z Ostrova na Madagaskare v poradí už tretia. Teploty s a zvyšujú na 310 C, počas plavby smerom na juh k hľadaným pamätným miestam však výdatne pršalo. Pevnina je rozmočená, naše cesty do vnútrozemia cez dažďové pralesy obmedzené. S okľukou okolo Cap Masaola sa dostávame k zálivu Baie d´ Antogil. Celý tento polostrov bol územím nášho rodáka, bol to jeho životný madagaskarský priestor. Je to zem krásnej zelene, milých ľudí, nádherných lesov a pláží. Ťažko opísateľné. Nás však čas už nepustí. Musíme ďalej smerom na juh a svoju cestu končíme v Taomasine, ktorá má krásne pobrežie, ospanlivú atmosféru, nádherný centrálny trh. Veď je to najväčší prístav Madagaskaru, veľký prístav jednej z najchudobnejších /ale nádherných/ krajín sveta. A odtiaľto je to už iba na skok smerom do vnútrozemia do hlavného mesta Madagaskaru Antananarivo. Ale to už je iná kapitola.
A my štyria účastníci expedície „Ostrov – Vrbové – Madagaskar 2012“ sa lúčime so zhovorčivými obyvateľmi štvrtého najväčšieho ostrova našej planéty, s ľuďmi, ktorí vedia čo bolo Československo, čo je Slovensko a kto bol pre nich náš veľký slovenský rodák Móric Beňovský. Hoci ja som sa narodil v obci Ostrov /4 km od Vrbového/, dovolím sa povýšiť na spolurodáka kráľa Madagaskaru, veď som celé štyri roky navštevoval Základnú deväťročnú školu vo Vrbovom – za kostolom a v kláštore. Aj dnes sa vo Vrbovom vždy cítim ako doma.
S pozdravom na zasnežené Slovensko z ostrova Madagaskar a jeho horúcich vôd Indického oceánu pre všetkých obyvateľov Vrbového, okolitých miest a obcí – najmä Ostrova, Veľkého Orvišťa a Piešťan, ale aj spolužiakov – priateľov „dzedzinárov“ /ako nám radi hovorili Vrbovčania/ z Krakovian, z Trebatíc a Šterús, našej spoločnej Trnavskej župy a celého Slovenska. Za účastníkov expedície na počesť veľkého muža slovenského národa, vrbovského rodáka Mórica Beňovského
JUDr.Jozef Bolješik,PhD.
Ostrov
Toamasina – Tamatave
Madagaskar dňa 20.januára R.P.2012