Výnimočná vernisáž, vynikajúci koncert
V uplynulom týždni som mal viacero možností stretnúť sa s občanmi nášho mesta a regiónu a aj diskutovať o všetkých pálčivých otázkach, ktoré ich trápia – či už ide o nepomer miezd a dôchodkov voči európskym cenám, ktoré na Slovensku vládnu, alebo o krízu zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb a zložitého fungovania samospráv či problémy s prácou našich firiem, živnostníkov, drobných podnikateľov a celej strednej triedy, ktorá v čase hospodárskej recesie živorí na hranici prežitia.
Tieto otázky zaznievali z kruhov Jednoty dôchodcov Slovenska i z prostredia kresťanských dôchodcov, z nemocníc i škôl, ktoré som navštívil. O problémoch i možnostiach na ich riešenie hovoril aj prvý podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ pri prezentácii jeho monografie „V centre spoločnej Európy“, kde mapuje svoje pôsobenie na poste prvého slovenského eurokomisára. Odkaz veľkých kresťanských demokratov – Adenauera, Schumanna, De Gasperiho – má dodnes svoju silu a platnosť. S radosťou som odovzdával ceny zaslúžilým manželským párom, ktoré vedia, že Národný týždeň manželstva iba formálne korunuje ich vytrvalé úsilie o čistotu a vernosť v pokore a láske. Naozaj, fantastický týždeň.
Najviac ma však potešil výnimočný vyčer vernisáže a koncertu, ktorý sa konal v barokovom refektári piaristického kláštora. Na počiatku bola moja utkvelá idea, že v čase volebnej kampane každý len sľubuje a ohlupuje, rozdáva rezne a pivo, zváža verných kvôli väčšinovému marketingu a zabúda, že nad tým všetkým musí byť čosi, čo nás presahuje, niečo, čo pretrvá. A tak som rezignoval na duchaprázdne haraburdy a rozhodol sa vydať čosi, čo pretrvá mrazivé i zasnežené chvíle špinavej kampane, niečo, čo poteší a bude pripomínať, kde – pri všetkých tých starostiach – máme svoj domov.
Keďže som dlhé roky činný v oblasti kultúry a zvlášť výtvarného umenia, nahovoril som svojho priateľa a skvelého výtvarníka Jozefa Vydrnáka (inak aj umeleckého patróna medzinárodného sympózia Ora et ars na Skalke pri Trenčíne), aby vytvoril grafické obrazy najznámejších dekanátnych kostolov trenčianskeho kraja, ale aj motívy národných sakrálnych pamiatok i chrámov, ktoré zásadným spôsobom poznačili moje detstvo a moju mladosť. Jožko Vydrnák, verný svojej múze obraznosti, vytvoril nielen chladné veduty (podobizne pamiatok), ale ku každému kostolíku pridal aj nejaký figurálny prvok, ktorý súvisí s konkrétnym svätcom, ochrancom, anjelom alebo krajovou zvláštnosťou. A to všetko obklopil milou dekoratívnou vegetáciou v plnej farebnosti alebo v dvojfarebnom akorde. Z tohto jeho úsilia vzišla jednak famózna bibliofília v limitovanom počte 200 kusov, ale aj samostatné grafické listy, pohľadnicové súbory a napokon aj výstava, ktorú som mal česť v minulých dňoch otvárať v bývalej galérii. Vernisáž svojou návštevou poctil aj prvý podpredseda vlády Ján Figeľ.
A aby toho nebolo málo, medzi ľudí, ktorí vedia, že nie samým chlebom je živý človek, zavítala aj cimbalová hudba Zobor, ktorú vedie náš občan a priateľ Viliam Hubinský ml. Kto by čakal nejaký lokálny folklorizmus, bol by asi sklamaný, pretože večerom zneli operné a operetné hity v podaní sólistu opery SND Jána Babjaka. Pekný človek, výnimočný hlas, srdce na dlani a čistý pohľad. Pri záverečnom speve Time to say Goodbye (z repertoára Andreu Bocelliho) celá sála skandovala – a ani nemusela počúvať falošné sľuby, ktoré aj tak nikto nemôže splniť. Neviem ako vy, ale ja tomu hovorím zaslúžená istota. V koalícii s Najvyšším.
Marián Kvasnička
