Kresťanskí demokrati položili veniec k pamätníku 1. a 2. svetovej vojny pri kostole

Dňa 18. marca 2012 sa uskutočnila pietna spomienková slávnosť pri príležitosti 67. výročia vypálenia obce Skýcov nemeckými fašistami. Program sa začal o 10.00 h slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval vdp. Juraj Pluta, správca farnosti Skýcov. Po svätej omši nasledoval slávnostný ceremoniál kladenia vencov k pamätníku 1. a 2. svetovej vojny pri kostole.

Pietnej spomienky sa zúčastnili aj predseda okresného centra KDH v Zlatých Moravciach Miroslav Kráľ s manželkou, predseda Kresťanskodemokratického klubu na Skýcove Erik Červík, poslanec obecného zastupiteľstva za KDH v obci Skýcov Milan Krígovský s manželkou. Po ceremoniále kladenia vencov nasledovala pieseň v podaní súboru Vápenkár a následne cirkevný obrad venovaný obetiam vojny. Po cirkevnom obrade vystúpil s prejavom starosta obce Skýcov Tomáš Kolembus. Po jeho príhovore sa obyvateľom obce Skýcov prihovoril vo veľmi peknom a emotívnom prejave pán Ing. Ján Husák, genpor. v.v.
Pietnu spomienku ukončila hymna Slovenskej republiky v podaní dychovej hudby Skýcovanka.
Príhovor starostu obce Skýcov Tomáša Kolembusa:
 
Vážení spoluobčania, dôstojný pán farár, milí hostia,
15. marca 1945, presne pred 67 rokmi, bola sústredená väčšina obyvateľov práve tu, na tomto pamätnom mieste.
 
Boli tu zhromaždené prevažne ženy s deťmi, starci a muži, ktorí pomáhali protifašistickému odboju doma.
Všetci sa obávali o svoje životy.
Vedeli, akých hrozných činov sa dopustili fašistické vojská v neďalekom Kľaku a Ostrom Grúni. Boli to desiatky nevinne vystrieľaných mužov, žien a detí. V Ostrom Grúni zavraždili 64 a v Kľaku 84 obyvateľov.
Osud k nim však bol milostivý.
Stali sa „len“ vyhnancami.
Do jedného museli opustiť svoje príbytky. So sebou si mohli vziať len veci nutné na prežitie počas plánovaného transportu do koncentračných táborov, kde sa už nachádzalo 16 obyvateľov, ktorí padli do zajatia.
Všetci dodnes žijúci sa ešte aj dnes v spomienkach vracajú na tento hrôzostrašný deň. Najmä však na dni, keď sa vyhnanci po niekoľkých dňoch vracali do rodného hniezda, ktoré bolo už len jedným veľkým spáleniskom. Nemci tento hrozný zločin spáchali hneď na druhý deň 16. marca 1945. Bez svedkov a v nádeji, že partizánska obec Skýcov bude navždy vymazaná z mapy Slovenska.
Z desiatok obyvateľov, ktorí so zbraňou v ruke pomáhali vyháňať a poraziť fašizmus, žijú už len traja – Jozef Gajdoš, Cyril Matejov a Ing. Ján Husák, genpor. v.v. . Aj 67 rokov po vojne patrí žijúcim bojovníkom naša úcta a vďaka.
Vďaka a úcta patrí aj generáciám Skýcovanov, naším otcom a matkám, starým otcom a starým mamám, Vám všetkým, ktorí ste pomáhali budovať nový, povojnový Skýcov.
My, generácia narodená po vojne, sme na Vás hrdí a ďakujeme Vám za dnešnú podobu Skýcova. Pre nás a veríme, že aj pre ďalšie generácie skýcovanov, bude toto pamätné miesto pripomínať neohrozený boj našich predkov za slobodu.
V závere mi dovoľte, aby som Vám všetkým poďakoval za prejavy úcty a solidarity s naším osudom spred 67. rokov.